Domáci a externý dlh sa v celosvetovom meradle zvýšil za posledné dve
desaťročia viac než päťnásobne a výrazne prekonal tempo rastu svetovej
ekonomiky. Globálny hrubý domáci produkt (HDP) totiž od roku 2002
vzrástol "iba" trojnásobne, uvádza OSN, ktorá svoju správu
zverejnila dva dni pred začiatkom rokovaní ministrov financií a
guvernérov centrálnych bánk štátov G20.
Na rozvíjajúce sa ekonomiky pripadá z celkového objemu verejného dlhu
takmer 30 % a z tejto hodnoty 70 % na Čínu, Indiu a Brazíliu. Celkovo 59
krajín patriacich medzi rozvíjajúce sa ekonomiky má dlh nad 60 % HDP,
čo je hranica, ktorá signalizuje už vysoký dlh.
"Vysoká úroveň dlhu predstavuje pre rozvíjajúce sa ekonomiky výraznú finančnú záťaž," uviedla OSN. Poukázala najmä na extrémne vysoké platby len samotných úrokov pre chudobnejšie krajiny. "Napríklad v Afrike je objem financií určený na úroky z poskytnutých pôžičiek vyšší než výdavky na vzdelanie či zdravotníctvo," uvádza sa v správe OSN, v ktorej sa dodáva, že v takýchto krajinách žije celkovo 3,3 miliardy ľudí. "Tieto štáty tak čelia neriešiteľnej voľbe - splácať dlh alebo financovať potreby obyvateľov," uviedla OSN.